Obrazne povedané

Ľudia majú rôzne možnosti, ako sa dorozumievať a získavať informácie o svete. Medzi najbežnejšie patrí komunikácia slovom a obrazom. V bežnej komunikácii používame najčastejšie slová. Aby sme však slovám rozumeli, musíme poznať daný jazyk. Obrazy k nám prehovárajú univerzálnejšou rečou.

Theodor Lugs: Rozhvor, (1960–1965), SNG

Čo si predstavíte napríklad pod slovom mesto? Asi všetkým sa v mysli vynoria budovy, cesty, ľudia… No určite nebudú všetky predstavy identické. Ak však vidíme obraz nejakého mesta, vidíme všetci presne to isté — obraz nám tak podáva konkrétnejšiu informáciu. Oba spôsoby vyjadrenia majú svoje špecifiká ako v bežnom živote, tak aj v umeleckom prejave.

Hoci výtvarné umenie tradične pracuje s inými výrazovými prostriedkami, nájdeme v ňom mnoho príkladov toho, že text je zaujímavý, či dokonca potrebný aj pre vizuálnych umelcov a umelkyne.

Ján Gottlieb Kramer: (18. storočie, 2. polovica, 1750 okolo)

Staré umenie často využíva text na upresnenie informácie, ktorá je pre význam diela kľúčová.

Obraz z polovice 18. storočia predstavuje reprezentatívny portrét, ktorého úlohou bolo väčšmi deklarovať pôvod a postavenie než verný vzhľad portrétovanej. Až pripojený text spolu s erbom rodu nám neomylne prezrádza, na koho sa pozeráme. Text sa stáva plnohodnotnou súčasťou výtvarného diela, o čom svedčí aj spôsob zápisu. Dielo si môžete priblížiť a písmo preskúmať detailnejšie.

Na písmo je tiež možné pozrieť sa výhradne cez optiku jeho výtvarných vlastností. Miloš Urbásek, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov lettrizmu, využíva písmená a číslice ako základný motív svojich diel. Pracuje s ich tvarmi, farbami, opakovaním, fragmentmi, umiestnením na plochu, spájaním či rozdeľovaním. Znak, primárne určený na komunikáciu, sa tak stáva čisto vizuálne zaujímavým motívom.

Miloš Urbásek: Téma O, (1966), Zbierka Linea SNG

Iným príkladom sú diela, ktoré skúmajú vzájomný vzťah slova a obrazu. K významným u nás patrí maľba s názvom More od Júliusa Kollera. Nevidíme na ňom pobrežie, pláž, vodu s vlnami a loďami, napriek tomu na ňom more vidíme. Všetko je nahradené slovom a jeho výtvarným spracovaním — farebnosť odkazujúca na more, tvar písma a ťahy štetca pripomínajúce vlny, pohyb mora a penu. Význam slova je podporený vizuálne, a platí to aj naopak.

Július Koller: More, (1963–1964), SNG

Špecifickým spôsobom spojenia textu a obrazu je kaligram. Je to grafická báseň s textom rozloženým do formy obrazca, ktorý je spojený s jej obsahom. Význam slov tak dostáva aj konkrétnu vizuálnu podobu, čo v nás pri čítaní môže vyvolať ďalšie predstavy, ale napríklad nás aj prekvapiť alebo pobaviť. Hoci sa kaligramy objavovali už v antike i stredoveku, ich označenie sa ustálilo až po vydaní rovnomennej básnickej zbierky Guillauma Apollinaira z roku 1918. Ich tvorba vtedy vyplynula zo zbližovania princípov poézie a maliarstva.

zdroj: Wikipedia

„Predovšetkým zbližuje, ako sa len dá, text s figúrou: línie, ktoré vymedzujú tvar predmetu, skladá z tých línií, čo usporadúvajú postupnosť písmen; výpovede vkladá do priestoru figúry a spôsobuje, že text hovorí to, čo kresba reprezentuje.“ (M. Foucault: Toto nie je fajka, 2010, s. 17)

Aktivita:

Vyskúšajte si prepojenie slova a obrazu pri tvorbe vlastného kaligramu. Skúste spojiť podnety okolo vás do poeticko-obrazovej formy. Preskúmate tak hranice a možnosti textového a vizuálneho vyjadrenia prítomné v umení aj dnes.

Zaznamenávajte si postupne slová a vety, ktoré okolo seba vidíte a počujete. Môžu byť z rôznych zdrojov — rozhovorov, médií, nápisov a podobne. Záznamy si zhromaždite na jedno miesto a vyberte z nich také, ktoré by sa mohli stať základom budúcej básne. Aké nové predstavy vo vás tieto slová a vety vyvolávajú? Uvažujte aj nad ich symbolickým významom a experimentujte s ich usporiadaním do nových a neobvyklých súvislostí. Takto vznikne prvá, textová časť básne.

V druhom kroku porozmýšľajte nad tým, akú obrazovú podobu by mohla vaša báseň mať. Vyberte z nej jeden prevládajúci motív, do ktorého zároveň nebude náročné usporiadať text a načrtnite ho ceruzou. Okrem toho, že obrazec by mal vyjadrovať tému básne, môže jej význam aj doplniť o ďalšie súvislosti. Uvažujte aj o tom, ako by sa dal vizuál vhodne doplniť sklonom, veľkosťou a štýlom písma. Pri návrhu môžete použiť štvorčekový papier pre lepšiu predstavu o budúcom rozložení.

Na čistý papier následne ceruzkou načrtnite obrazovú formu básne, pričom vyskúšajte viacero možností. Potom začnite s písaním — okrem bežného pera môžete použiť aj fixku, kaligrafické pero, tenký štetec či pierko s farbou, atramentom alebo tušom. Bude to možno vyžadovať trpezlivosť a odskúšanie viacerých možností, kým sa vám podarí vložiť text presne do požadovanej formy. Nenechajte sa tým odradiť. Po dokončení ceruzový náčrt vygumujte.

Pri hotovom kaligrame sa zamyslite nad tým, čo báseň doplnená o obraz získala a čo naopak stratila. Všímajte si, ako sa tu veci ocitajú v dvojitom zápise — to, na čo odkazujú slová, sa stáva viditeľným; to, čo zviditeľňuje obraz, sa stáva vypovedaným. Otvorilo vizualizovanie básne aj ďalšie možnosti čítania? Zašlite ju napríklad známym formou pozdravu a možno sa k vám tak dostanú aj ďalšie nové pohľady.

Spojenie slova a obrazu môže priniesť nové významy a predstavy. Aj súčasné vizuálne umenie využíva text pre rozšírenie možností vyjadrenia, no zároveň nás môže zaviesť k uvažovaniu o našej predstavivosti a jej obrovských možnostiach.