Obraz v pohybe

Viete si predstaviť, že by sa všetko okolo vás na chvíľu prestalo hýbať? A bolo by to vôbec možné? Pohyb najčastejšie vnímame ako presun z jedného miesta na druhé. Pohybom ale môžeme nazvať všetky zmeny a procesy, ktoré sa dejú okolo nás. Pohyb je aj tam, kde ho voľným okom nevidíme. Aj keď sme zdanlivo v pokoji, nehybní, pohyb prebieha v našom tele. Okolo nás sa pohybujú drobné čiastočky, svetlo či zvuk k nám prúdia vo vlnách. Celý vesmír, ktorého sme súčasťou, je rovnako v neustálom pohybe.

Pozorujte chvíľu svoje okolie a vnímajte, čo všetko a ako sa okolo vás hýbe.

Pavol Poljak: Bratislava. Križovatka Obchodnej a Poštovej ulice, (1965), SNG
Dionýz Ignác Stanetti: Sv. Alžbeta, (18. storočie, 2. polovica, 1770–1800), SNG

Keď sa pozeráme na obraz, sochu či fotografiu, vidíme zobrazený iba jeden okamih. Postavy a situácie sú akoby zastavené, zamrznuté v čase. Nemôžu sa pohnúť, nemôžu nám ukázať, čo sa stalo tesne predtým a čo bude za týmto okamihom nasledovať. Napriek tomu v nich niekedy môžeme pohyb vidieť, hoci ostávajú statické. To je možné dosiahnuť rôznymi spôsobmi.

Špecifickým vyobrazením častí tela môže postava vyjadriť nejaké gesto. Na nehybnej soche tak môžeme odpozorovať napríklad gesto pozdravu.

Dojem pohybu v nás vyvolávajú tiež zobrazenia scén zachytávajúce práve prebiehajúcu udalosť. Na obraze zo 17. storočia vidíme rušnú miestnosť so skupinou postáv, ktoré sa rozprávajú a hrajú na hudobných nástrojoch.

Anthonie Palamedesz. – autor predlohy: Domáci koncert, (po 1650), SNG

Pri zobrazení postavy v rôznych polohách vnímame nutnosť pohybu jednotlivých častí tela. Na kresbe Ľudovíta Fullu dojem pohybu umocňuje to, že postáv je viacero, navzájom komunikujú a linkami sú naznačené aj ďalšie možné pohyby ich tela.

Ľudovít Fulla: Pohyb, (1963), SNG

Iným príkladom sú diela, ktoré nezobrazujú žiadne postavy, vidíme na nich iba čiary či geometrické tvary.

Milan Dobeš: Červené kruhy, (20. storočie, 2. polovica, 1969), SNG

S tými pracoval napríklad Milan Dobeš, v ktorého tvorbe pohyb predstavuje jednu z ústredných tém. Odkazujú na neho aj niektoré názvy jeho diel. Všimnite si zobrazené čiary a tvary, ich naznačený smer, celkové usporiadanie. Ak by sa rozhýbali, ako a akým smerom by to podľa vás bolo?

Prístupov, ako výtvarní umelci môžu zobraziť pohyb v statickom médiu, je však viac. Možno nájdete sami ďalšie spôsoby, keď preskúmate viac diel na Webe umenia.

Dielami na Webe umenia sa môžete inšpirovať aj pri nasledujúcej výtvarnej aktivite. Zostrojte si optickú pomôcku zoetrop, ktorý vytvára ilúziu pohybu statického obrazu. Výtvarná aktivita je vhodná pre deti vo veku od 10 rokov alebo mladšie deti s pomocou rodičov.

Vedeli ste, že pohyb sa vo výtvarnom umení dá vyjadriť aj využitím poznatkov z optiky a fyziky? Zachytenie pohybu sa stalo výzvou pre mnohých výtvarných umelcov, ale o zachytenie verného pohybu sa pokúsilo aj viacero vedcov a fyzikov v histórii jeho zobrazenia. Prvý pohyblivý obraz sa podarilo zachytiť v 19. storočí, kedy vedci skúmali podstatu ľudského vnímania pohybu a chceli vysvetliť, prečo ho nevnímame ako samostatné obrazy, sekvencie, ale ako plynulý dej. Vplyvom vedeckého skúmania ľudského videnia, ako aj snahou výtvarných umelcov znázorniť pohyb výtvarnými prostriedkami, vzniklo nové umelecké médium, film.

Vedcom sa však podarilo pohyblivý obraz zachytiť ešte pred začiatkom prvých animovaných filmov, a to pomocou jednoducho zostrojiteľných prístrojov, ktoré boli predchodcami kreslených filmov. Jedným z nich je napríklad zoetrop (daedalum), ktorý v roku 1833 zostrojil britský matematik William George Horner. Zoetrop bol dutý bubon otáčajúci sa okolo vlastnej osi. Na jeho vnútornej strane boli nakreslené vertikálnymi štrbinami oddelené obrázky jednotlivých fáz pohybu. Diváci sa cez štrbiny pozerali dovnútra bubna na ilúziu pohybu, ktorá vznikla jeho rýchlym otáčaním. Sekvencie obrázkov, ktoré sú samy o sebe statické a zobrazovali pohyb po malých krokoch, po roztočení zoetropu splynuli do pohyblivého obrazu vďaka neschopnosti ľudského oka rýchlo reagovať na meniace sa svetelné podnety.

Skúste sa vrátiť v čase a vytvorte si vlastný zoetrop a vlastnú kreslenú animáciu pohybu. Overte schopnosť svojho videnia spájať sekvencie, oddelené obrázky do pohyblivého obrazu. Inšpirujte sa výtvarnými dielami na Webe umenia a vyberte si jednoduchý námet (predmet, postavu…), ktorý sa pokúsite pomocou zoetropu uviesť do pohybu.

Pripravte si: šablóny A4, kartón/lepenka, tyčinkové lepidlo, špajdľa, ihla, obyčajná ceruzka, farebné ceruzky

1.Vytlačte si priložené šablóny na výrobu zoetropu na A4 výkres a vystrihnite ich.

2. Kruh šablóny nalepte na tvrdší kartón alebo lepenku. Kruh bude tvoriť spodnú, pevnú časť zoetropu. Pri vystrihovaní sa snažte byť čo najpresnejší.

3. Okraje vystrihnutého vonkajšieho papierového pásu ohnite podľa vyznačených trojuholníkových značiek. Oba vystrihnuté papierové pásy zlepte spolu tak, aby vznikol jeden kruh. Naneste lepidlo na okraj kruhovej základne a pomocou ohnutých trojuholníkov prilepte vzniknutý kruh na kruhovú základňu. Lepte 3 mm od okraja. Vznikne vám bubon.

4. Stred kruhu vyznačený bodkou prepichnite ihlou a prestrčte cez otvor špajdľu. Vyskúšajte, či sa bubon zoetropu točí.

5. Vystrihnite úzke papierové pásy a zlepte ich do jedného dlhého pásu. Poslúži vám ako filmový pás, na ktorý budete zakresľovať fázy pohybu vybraného námetu. Jedno políčko je jedna fáza pohybu. Na to, aby zoetrop a ilúzia pohybu fungovali správne, musíte robiť veľmi malé zmeny pohybu daného námetu v jednotlivých okienkach tak, aby sa pohyb po roztočení zoetropu stal plynulým. Môžete si predstaviť, že zaznamenávate každú fázu pohybu od začiatku do konca v časových úsekoch, ako keby ste pohyb zachytili na fotografiách odfotených rýchlo za sebou. Na to, aby sa vám podarilo vytvoriť ilúziu pohybu pomocou zoetropu, si jednotlivé fázy pohybu treba vopred premyslieť a nakresliť tak, aby sa pohyb na konci pásu dostal do rovnakej fázy ako na prvom obrázku. Vznikne tak časová slučka a ilúzia nekonečne sa opakujúceho pohybu. Pri kreslení sekvencií si môžete pomôcť pauzovacím papierom.

6. Po nakreslení sekvencií pohybu zlepte konce dlhého pásu do kruhu a vložte ho dovnútra bubna zoetropu.

7. Zoetrop držte vo výške svojich očí, roztočte ho a cez štrbiny sa pozerajte do vnútorného priestoru zoetropu na svoje obrázky. Mali by ste vidieť pohyblivý obraz.

Ak sa vám aktivita páčila a podarilo sa vám zostaviť zoetrop, môžete si k nemu vytvoriť viacero vnútorných pásov s kresbami, sekvenciami a vytvoriť ďalšie pohyblivé obrazy. Budeme radi, ak sa o svoje výtvarné výstupy s nami podelíte a pošlete nám ich na lektori@sng.sk.

Šablóny na stiahnutie: