V priebehu vývoja sa jej rozsah rozšíril na ďalšie sféry vizuálnej kultúry: obohatila svoju činnosť o akvizície artefaktov úžitkového umenia, priemyselného výtvarníctva, fotografie a scénografie, ako aj mapovanie špecifického fenoménu insitného umenia, neskôr sa jej zberateľský program rozšíril o artefakty spojené s vývojom architektúry a o iné médiá.
Zbierkový fond SNG predstavuje dnes cca 70.000 zbierkových predmetov, z ktorých mnohé sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Plní nezastupiteľnú úlohu vo sfére ochrany a starostlivosti o pamiatky hnuteľného ale aj nehnuteľného kultúrneho dedičstva (viaceré budovy, kde sídlia pracoviská galérie sú národné kultúrne pamiatky). SNG sa tak v priebehu rokov stala strážkyňou a opatrovateľkou národného kultúrneho bohatstva v oblasti historickej ako aj modernej a súčasnej výtvarnej kultúry. Počas rokov sa jej pôsobnosť rozšírila z Bratislavy aj do ďalších oblastí Slovenska.
Dnes SNG – popri komplexe objektov v Bratislave, ktoré tvorí pôvodný objekt barokových Vodných kasární s modernou prístavbou (tzv. premostenie) a Esterházyho palác - tvorí sieť štyroch vysunutých pracovísk: Zámok Zvolen, Kaštieľ Strážky v Spišskej Belej, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Galéria insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku.
Po založení SNG v roku 1948 sa začala veľmi intenzívne riešiť otázka jej sídla. Po niekoľkých peripetiách sa rozhodlo umiestniť galériu do budovy barokových Vodných kasární na nábreží Dunaja. Na prelome rokov 1950 a 1951 jej boli pridelené tieto priestory, brány galérie sa pre verejnosť otvorili 9. mája 1955, keď bola dokončená ich rekonštrukcia (architekti F. Florians a K. Rozmány). Krátko po otvorení vedenie galérie konštatovalo, že priestory Vodných kasární kapacitne nevyhovujú potrebám galérie.
V roku 1963 vypísal Zväz slovenských architektov študijnú úlohu na dostavbu SNG v Bratislave. Súťaže sa zúčastnili štyri autorské kolektívy, ktoré komisia vyhodnotila v tomto poradí: ako najlepší vybrala návrh architekta V. Dedečka; na druhom mieste bol kolektív architekta E. Kramára; na treťom kolektív architekta J. Frágnera a na štvrtom architekt M. Beňuška (urbanistické riešenie).
Projekt prešiel niekoľkými expertízami a posúdeniami, na základe ktorých ho architekt V. Dedeček prerobil. Posledný návrh diferencoval jednotlivé objekty a podlažia výškovo aj hmotovo. Architekt vyriešil požiadavku na odkrytie priehľadu do nádvoria a na Vodné kasárne zdvihnutím nábrežného krídla budovy tak, že stavbu na stĺpoch vystriedala mostná konštrukcia, teda premostenie (navrhované v spolupráci s inžiniermi Mostární Brezno).
Súčasťou nového areálu sa stala budova expozícií (Premostenie), administratívna budova, amfiteáter a knižnica. Rozdiel medzi architektonickými návrhmi (1963 a 1968) odráža názorový posun v architektúre 60. a 70. rokov. V koncepte, ktorého torzo bolo zrealizované, sa zhodnocuje a oslavuje, ba až monumentalizuje oživenie architektúry v 60. rokoch. Budovu slávnostne otvorili sprístupnením stálych expozícií 1. marca 1977.
Aj napriek ustavičnému zlacňovaniu materiálov a technológií a napriek mnohým dobovým stavebným nedostatkom predstavovala výstavba tohto areálu ojedinelý projekt. Nielenže bola prvou novostavbou v oblasti kultúry, ale je dodnes jedinou veľkou galerijnou novostavbou na Slovensku.
V súčasnosti prebieha rekonštrukcia celého areálu (autori projektu sú Architekti BKPŠ - Martin Kusý, Pavol Paňák).
Riaditelia a riaditeľky (obdobie vo funkcii)
Karel Šourek (1949 – 1950)
Vladimír Novotný (1950 – 1952)
Karol Vaculík (1952 – 1970)
Ján Hraško (1970 – 1973)
Fedor Gavula (poverený riadením SNG, 1973 – 1975)
Štefan Mruškovič (1975 – 1990)
František Guldan (poverený riadením SNG, od 17. 1. do 14. 6. 1990)
Zuzana Bartošová (1990 – 1992)
Eva Trojanová (poverená vedením SNG, od 2. 7. do 30. 11. 1992)
Juraj Žáry (1992 – 1996)
Pavol Muška (1996 – 1999)
Katarína Bajcurová (1999 – 2009)
Alexandra Kusá (2010 – 2024)
Anton Bittner (poverený riadením SNG, od 8. 8. 2024 - 30. 9. 2024)
1948
1. júla 1948 Slovenská národná rada rozhodla zákonom zriadiť SNG. Prvou výstavou bola Výstava obrazov starých majstrov zo zbierok SNG (1949).
1950
SNG bol zo začiatku ústav s dvoma administratívnymi zamestnancami v dvoch miestnostiach so základným inventárom asi 500 kníh (väčšinou dar Univerzitnej knižnice) a asi 500 umeleckých diel, ktoré boli prevzaté zo Slovenského múzea a z bývalého Povereníctva školstva, vied a umení.
1953
V tomto období boli k dispozícií štyri výstavné miestnosti s rozlohou 355 mNevystavených bolo 2 452 diel a vystavených 47 diel. Galéria nevyberala vstupné.
1955
SNG tvorila zrekonštruovaná budova bývalých Vodných kasární ako nové sídlo SNG. Pri príležitosti 10. výročia oslobodenia vznikla stála expozícia Umenie 19. a 20. storočia - 150 rokov slovenského výtvarného prejavu.
1963
Zväz slovenských architektov vypísal študijnú úlohu na architektonicko-urbanistické riešenie novostavby a adaptáciu SNG. V decembri 1963 a v januári 1964 komisia vyhodnotila ako najlepší návrh V. Dedečka.
1977
SNG bola slávnostne otvorená 1. marca 1977 a sprístupnila svoje stále expozície. Rekonštrukciou SNG sa rozšíril výmer výstavnej plochy na 3 328 mNa Zvolenskom zámku bola po prvýkrát otvorená stála expozícia slovenského užitého umenia.
1979
Vznikla zbierka scénografie UPV SNG - 1. akvizícia. Bol zriadený Archív výtvarného umenia SNG.
1986
Vznikla Zbierka architektúry.
1991 – 1994
Realizovala sa rekonštrukcia Vodných kasární (J. Bahna). Z návrhu riešenia druhého poschodia sa realizovalo čiastočné zníženie podhľadu, výmena kobercovej krytiny za parkety v expozíciách a za umelý kameň na chodbách, zmena osvetlenia, členenie zasklenia oblúkov na chodbách; prepojenie s Esterházyho palácom.
1991
V máji boli otvorené dve stále expozície v Kaštieli Strážky: Historická knižnica a Zbierka historického nábytku a umeleckých remesiel.
1997
V júli bola otvorená expozícia Moderného slovenského sochárstva 20. storočia v Strážkach, v areáli parku. V novembri bola otvorená stála expozícia Galérie insitného umenia v Pezinku v Schaubmarovom mlyne.
2001
V marci bolo z technických dôvodov zatvorené premostenie.
2002
Konala sa prvá architektonická súťaž na rekonštrukciu, modernizáciu a dostavbu areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
2005
Konala sa druhá architektonická súťaž (predseda Gustav Peichl, Viedeň).
2004 – 2005
V tomto období sa uskutočnila rekonštrukcia Esterházyho paláca.
2007
Uznesením vlády SR z 21. marca 2007 k návrhu nového projektu rekonštrukcie, modernizácie a dostavby areálu SNG v Bratislave boli schválené rozpočtové náklady stavby vo výške 1 037 082 Sk.
