V priebehu vývoja sa jej rozsah rozšíril na ďalšie sféry vizuálnej kultúry: obohatila svoju činnosť o akvizície artefaktov úžitkového umenia, priemyselného výtvarníctva, fotografie a scénografie, ako aj mapovanie špecifického fenoménu insitného umenia, neskôr sa jej zberateľský program rozšíril o artefakty spojené s vývojom architektúry a o iné médiá.
Zbierkový fond SNG predstavuje dnes cca 70.000 zbierkových predmetov, z ktorých mnohé sú súčasťou národného kultúrneho dedičstva. Plní nezastupiteľnú úlohu vo sfére ochrany a starostlivosti o pamiatky hnuteľného ale aj nehnuteľného kultúrneho dedičstva (viaceré budovy, kde sídlia pracoviská galérie sú národné kultúrne pamiatky). SNG sa tak v priebehu rokov stala strážkyňou a opatrovateľkou národného kultúrneho bohatstva v oblasti historickej ako aj modernej a súčasnej výtvarnej kultúry. Počas rokov sa jej pôsobnosť rozšírila z Bratislavy aj do ďalších oblastí Slovenska.
Dnes SNG – popri komplexe objektov v Bratislave, ktoré tvorí pôvodný objekt barokových Vodných kasární s modernou prístavbou (tzv. premostenie) a Esterházyho palác - tvorí sieť štyroch vysunutých pracovísk: Zámok Zvolen, Kaštieľ Strážky v Spišskej Belej, Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku a Galéria insitného umenia v Schaubmarovom mlyne v Pezinku.
Po založení SNG v roku 1948 sa začala veľmi intenzívne riešiť otázka jej sídla. Po niekoľkých peripetiách sa rozhodlo umiestniť galériu do budovy barokových Vodných kasární na nábreží Dunaja. Na prelome rokov 1950 a 1951 jej boli pridelené tieto priestory, brány galérie sa pre verejnosť otvorili 9. mája 1955, keď bola dokončená ich rekonštrukcia (architekti F. Florians a K. Rozmány). Krátko po otvorení vedenie galérie konštatovalo, že priestory Vodných kasární kapacitne nevyhovujú potrebám galérie.
V roku 1963 vypísal Zväz slovenských architektov študijnú úlohu na dostavbu SNG v Bratislave. Súťaže sa zúčastnili štyri autorské kolektívy, ktoré komisia vyhodnotila v tomto poradí: ako najlepší vybrala návrh architekta V. Dedečka; na druhom mieste bol kolektív architekta E. Kramára; na treťom kolektív architekta J. Frágnera a na štvrtom architekt M. Beňuška (urbanistické riešenie).
Projekt prešiel niekoľkými expertízami a posúdeniami, na základe ktorých ho architekt V. Dedeček prerobil. Posledný návrh diferencoval jednotlivé objekty a podlažia výškovo aj hmotovo. Architekt vyriešil požiadavku na odkrytie priehľadu do nádvoria a na Vodné kasárne zdvihnutím nábrežného krídla budovy tak, že stavbu na stĺpoch vystriedala mostná konštrukcia, teda premostenie (navrhované v spolupráci s inžiniermi Mostární Brezno).
Súčasťou nového areálu sa stala budova expozícií (Premostenie), administratívna budova, amfiteáter a knižnica. Rozdiel medzi architektonickými návrhmi (1963 a 1968) odráža názorový posun v architektúre 60. a 70. rokov. V koncepte, ktorého torzo bolo zrealizované, sa zhodnocuje a oslavuje, ba až monumentalizuje oživenie architektúry v 60. rokoch. Budovu slávnostne otvorili sprístupnením stálych expozícií 1. marca 1977.
Aj napriek ustavičnému zlacňovaniu materiálov a technológií a napriek mnohým dobovým stavebným nedostatkom predstavovala výstavba tohto areálu ojedinelý projekt. Nielenže bola prvou novostavbou v oblasti kultúry, ale je dodnes jedinou veľkou galerijnou novostavbou na Slovensku.
V súčasnosti prebieha rekonštrukcia celého areálu (autori projektu sú Architekti BKPŠ - Martin Kusý, Pavol Paňák).
Riaditelia a riaditeľky (obdobie vo funkcii)
Karel Šourek (1949 – 1950)
Vladimír Novotný (1950 – 1952)
Karol Vaculík (1952 – 1970)
Ján Hraško (1970 – 1973)
Fedor Gavula (poverený riadením SNG, 1973 – 1975)
Štefan Mruškovič (1975 – 1990)
František Guldan (poverený riadením SNG, od 17. 1. do 14. 6. 1990)
Zuzana Bartošová (1990 – 1992)
Eva Trojanová (poverená vedením SNG, od 2. 7. do 30. 11. 1992)
Juraj Žáry (1992 – 1996)
Pavol Muška (1996 – 1999)
Katarína Bajcurová (1999 – 2009)
Alexandra Kusá (2010 – 2024)
Anton Bittner (poverený riadením SNG, od 8. 8. 2024 - 30. 9. 2024)
Miloš Timko (poverený riadením SNG, od 1. 10. 2024 – 25. 11. 2024)
Jaroslav Niňaj (poverený riadením SNG, od 26. 11. 2024)
1948
1. júla 1948 Slovenská národná rada rozhodla zákonom zriadiť SNG. Prvou výstavou bola Výstava obrazov starých majstrov zo zbierok SNG (1949).
1950
SNG bol zo začiatku ústav s dvoma administratívnymi zamestnancami v dvoch miestnostiach so základným inventárom asi 500 kníh (väčšinou dar Univerzitnej knižnice) a asi 500 umeleckých diel, ktoré boli prevzaté zo Slovenského múzea a z bývalého Povereníctva školstva, vied a umení.
1953
V tomto období boli k dispozícií štyri výstavné miestnosti s rozlohou 355 mNevystavených bolo 2 452 diel a vystavených 47 diel. Galéria nevyberala vstupné.
1955
SNG tvorila zrekonštruovaná budova bývalých Vodných kasární ako nové sídlo SNG. Pri príležitosti 10. výročia oslobodenia vznikla stála expozícia Umenie 19. a 20. storočia - 150 rokov slovenského výtvarného prejavu.
1963
Zväz slovenských architektov vypísal študijnú úlohu na architektonicko-urbanistické riešenie novostavby a adaptáciu SNG. V decembri 1963 a v januári 1964 komisia vyhodnotila ako najlepší návrh V. Dedečka.
1977
SNG bola slávnostne otvorená 1. marca 1977 a sprístupnila svoje stále expozície. Rekonštrukciou SNG sa rozšíril výmer výstavnej plochy na 3 328 mNa Zvolenskom zámku bola po prvýkrát otvorená stála expozícia slovenského užitého umenia.
1979
Vznikla zbierka scénografie UPV SNG - 1. akvizícia. Bol zriadený Archív výtvarného umenia SNG.
1986
Vznikla Zbierka architektúry.
1991 – 1994
Realizovala sa rekonštrukcia Vodných kasární (J. Bahna). Z návrhu riešenia druhého poschodia sa realizovalo čiastočné zníženie podhľadu, výmena kobercovej krytiny za parkety v expozíciách a za umelý kameň na chodbách, zmena osvetlenia, členenie zasklenia oblúkov na chodbách; prepojenie s Esterházyho palácom.
1991
V máji boli otvorené dve stále expozície v Kaštieli Strážky: Historická knižnica a Zbierka historického nábytku a umeleckých remesiel.
1997
V júli bola otvorená expozícia Moderného slovenského sochárstva 20. storočia v Strážkach, v areáli parku. V novembri bola otvorená stála expozícia Galérie insitného umenia v Pezinku v Schaubmarovom mlyne.
2001
V marci bolo z technických dôvodov zatvorené premostenie.
2002
Konala sa prvá architektonická súťaž na rekonštrukciu, modernizáciu a dostavbu areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
2005
Konala sa druhá architektonická súťaž (predseda Gustav Peichl, Viedeň).
2004 – 2005
V tomto období sa uskutočnila rekonštrukcia Esterházyho paláca.
2007
Uznesením vlády SR z 21. marca 2007 k návrhu nového projektu rekonštrukcie, modernizácie a dostavby areálu SNG v Bratislave boli schválené rozpočtové náklady stavby vo výške 1 037 082 Sk.
