Prvé impulzy do tohto prostredia prišli z Petrohradu už v priebehu 80. rokov 19. storočia, ďalšie kontakty s umením secesie sa odohrali v medzinárodne aktívnom prostredí Mníchova. V strednej Európe bola dôležitým centrom secesného umenia Viedeň, na čele s vplyvnou osobnosťou Gustava Klimta, významné bolo aj prostredie Krakova.
Vo viacerých centrách sa secesia, tzv. posledný veľký medzinárodný štýl, prejavila v kontexte národných špecifík. Na Ukrajine, podobne ako aj v iných krajinách, sa vývoj novej národnej školy zhodoval so znovuob- javením ľudového umenia, organizovania dielní úžitkového umenia vo vidieckych oblastiach a s objavom tvorby umelcov spojených s týmto prostredím.
Okrem snahy o vytvorenie osobitého národného vizuálneho jazyka sa niektorí umelci zaujímali o vysoko personalizovaný symbolistický štýl, ktorý bol často ovplyvnený filozofickými trendmi. Predstavitelia najmladšej generácie sa napájali aj na nové prúdy avantgardného umenia – kubofuturizmus či surrealizmus. Vplyv secesie na ukrajinské prostredie bol pomerne dlhý a pretrval až do 30. rokov 20. storočia.
