Prvé impulzy do tohto prostredia prišli z Petrohradu už v priebehu 80. rokov 19. storočia, ďalšie kontakty s umením secesie sa odohrali v medzinárodne aktívnom prostredí Mníchova. Pôsobil tu napríklad Oleksandr Murashko, ktorý sa stal jedným z priekopníkov moderného umenia na Ukrajine. V strednej Európe bola dôležitým centrom secesného umenia Viedeň, na čele s vplyvnou osobnosťou Gustáva Klimta, kde pôsobili napríklad Fedir Krychevskyi, Oleksa Novakivskyi a ďalší. Významné bolo aj prostredie Krakova.
Vo viacerých centrách sa secesia – tzv. posledný veľký medzinárodný štýl prejavil v kontexte národných špecifík. Na Ukrajine, podobne ako aj v iných krajinách, sa vývoj novej národnej školy zhodoval so znovuobjavením ľudového umenia, organizovania dielní úžitkového umenia vo vidieckych oblastiach a objavom tvorby umelcov spojených s týmto prostredím, napríklad Hanny Sobachko-Shostak. Dôležitou osobnosťou bol Heorhii Narbut, umelec a dizajnér, ktorý stojí za vizuálnou identitou pre Ukrajinu – od bankoviek po poštové známky.
Okrem snahy o vytvorenie osobitého národného vizuálneho jazyka sa niektorí umelci zaujímali o vysoko personalizovaný symbolistický štýl, ktorý bol často ovplyvnený filozofickými trendmi. Kostiantyn Piskorskyi, Mykhailo Sapozhnykov či Oleksandr Bohomazov sa ako predstavitelia najmladšej generácie napájali aj na nové prúdy avantgardného umenia – kubofuturizmus či surrealizmus. Vplyv secesie na ukrajinské prostredie bol pomerne dlhý a pretrval až do 30. rokov 20. storočia.
