Výstava nie je chronologická, skôr tvorená samopohybom umelcových návratných motívov s vedomím ich asociatívnosti a vrstevnatosti, v rámci ktorých všetko so všetkým súvisí a „hocičo sa dá natiahnuť na čokoľvek“. Ide vlastne o dve výstavy v jednom: v „nálezisku nápadov“ predstavujeme v horizontálnom, kvázi archeologickom pôdoryse prevažne denníkové, „pracovné“ kresby a koncepty umelca. V premostení dávame priestor monumentálnejším realizáciám a stopovo inštaláciám, vrátane black-boxu s imerzným prienikom do hlavy/pracovného komputera Marka Blaža.
Nečakane zanechané dielo košického umelca Marka Blaža patrí vo svojej generácii k najoriginálnejším a najkonzistentnejším. Po grafickom školení na ŠUP-ke v Košiciach študoval Blažo začiatkom 90. rokov 20. storočia na VŠVU v kvázi-voľnobežnom „otvorenom ateliéri“ Rudolfa Sikoru. V desaťročí krátko po revolúcii, keď bola ešte spoločnosť zvedavá na nové formy umenia a tvorivosť mladých vyslovene nabudená, boli Blažove prezentácie (napr. žuvačkové „maľby“ či rôzne surreálne objekty a situačné „herné“ inštalácie) okamžite registrované pre svoju osobitú poetiku. Bol to bohatý, romantický, pritom bytostne melancholický svet.
