V kurátorskom výklade spolukurátorka Valéria Kršiaková priblíži profesionálne kariéry najvýraznejších umelkýň slovenského modernizmu ako Ester M. Šimerová, Irena Blühová či keramikárka Julie Horová-Kováčiková v kontexte lokálneho kultúrneho millieu.
Dejiny umenia boli donedávna v prevažnej miere mužským príbehom. Žena v nich bola prítomná väčšinou ako objekt – námet: modelka, múza, žena pracujúca i predajná. Slovenská moderna ju sprítomňovala v dvoch hlavných podobách: ako matku, madonu, sväticu alebo ako ženu osudovú, femme fatale. Ženy-umelkyne sa na výtvarnej scéne začali výraznejšie objavovať ruka v ruke s postupujúcim civilizačným pokrokom i s uvoľňovaním tradičných vzorcov správania a morálky. Prvé umelkyne svoje ambície vnímali skôr ako ušľachtilú „zábavu“ vyššej triedy. Neskôr ženy, už ako vyštudované výtvarné umelkyne, chceli s mužmi trochu aj súperiť – vyrovnať sa im, presadiť sa v pôvodne mužskom umeleckom svete.
začína o 13 dní