Milan Dobeš na Slovensku rozvíjal program, ktorý neskôr nazval dynamickým konštruktivizmom (1988), bol postavený na syntéze formy, svetla a pohybu. Nový typ umenia „novej citlivosti“ reagoval od konca 50. rokov 20. storočia na civilizačný pokrok, výdobytky vedy a techniky. Mal byť „prísny a presný, konkrétny a jasný, vecný, názorný a pozitívny vo vzťahu k človeku – súčasne odvrátený od všetkej patológie starého romantického vedomia, rozpolteného medzi seba a svet a naopak zaujatý víziou novej jednoty človeka a univerza“ (Jiří Padrta). Cieľom bola premena umeleckého diela na lumino- a spacio-dynamickú štruktúru vyjadrujúcu časové kontinuum. Dobeš sa veľmi skoro zaradil medzi predstaviteľov tohto smeru, stal sa priekopníkom nových tendencií v európskom a medzinárodnom meradle. Hoci bol školením maliar (absolvoval VŠVU v Bratislave v rokoch 1951 – 1956), jeho kinetické objekty mali výrazný priestorotvorný menovateľ a priniesli nové momenty skúsenosti vo vymedzení vzťahov medzi haptickou a vizuálnou formou.
Milan Dobeš: Pohyb svetla, SNG, (20. storočie, 2. polovica)
Paralelne s aktuálnymi svetovými trendmi začal tvoriť prvé kinetické objekty a mobily (Pulzujúci rytmus I., Konštruktivistická kompozícia, asi 1961 – 1963, vystavené v Bratislave, 1965 a následne v Prahe, 1966). Krátko nato sa presadil na medzinárodnej scéne: Frank Popper ho vybral na legendárnu výstavu KunstLichtKunst v Eindhovene (1966) a Cinétisme. Spectacle. Environnement v Grenobli (1968), zaradil do publikácie Origins and Development of Kinetic Art (Londýn, 1968); Udo Kultermann zas do jedného z najvýznamnejších prehľadov nového „mediálneho“ sochárstva The New Sculpture ǀ Environments and Assemblages (Londýn, 1968) atď. Vystavoval na Documenta 4 v Kasseli (1968) a iných prestížnych svetových prehliadkach opticko-kinetického umenia, napr. na výstave Dynamo ǀ Un siècle de lumière et de mouvement dans l´art 1913 – 2013, Galeries Nationales du Grand Palais v Paríži (2013). A vystavuje až dodnes.
Realizoval diela po celom svete v USA, Japonsku, Argentíne, Uruguaji, Nemecku. Od op-artových závesných obrazov (založených na hre s optickou ilúziou na ploche) prešiel k trojrozmerným svetelno-kinetickým dielam. Dômyselným využitím iluzívneho i reálneho pohybu, efektu zrkadlenia a lomu svetla, transparentnosti i farby povýšil svoje objekty na poetické metafory oslavujúce civilizáciu a techniku (série Pulzujúce rytmy, Majáky, 1964). Vyvrcholením Dobešovej tvorby sa stali veľké exteriérové realizácie: Kinetický objekt (na zelenom páse diaľnice v Montevideu, 1969, vznikol počas prvého uruguajského sympózia v prírode), Kinetická veža (so svetelným programom Pulzujúci rytmus XXII. využívajúcim svetlomety, Polymúzický priestor, Piešťany, 1970), ako „žiarivý kinetický útvar pripomínajúci vďačne vzduch, slnko, svetelné zmeny dňa... rozkoš z hry“ (Ľubor Kára), a objekt Hra svetla a tvarov (1969 – 1970, EXPO ´70, Osaka), odhaľujúci vnútri dômyselne zostaveného hexagonálneho objektu bizarnú hru svetelných a farebných pohyblivých obrázkov. Počas americkej cesty stihol ešte realizovať svetelno-kinetický program pre American Wind Symphony Orchester (1971). Podmienky, v ktorých sa mal v budúcnosti rozvíjať príbeh slovenského umenia, takejto veľkorysej expanzii do neohraničených priestorov už nepriali.
Milan Dobeš: Kinetický maják, SNG, (1963)
Napriek tomu Milan Dobeš – aj keď v istej vynútenej izolácii – aj počas normalizácie 70. a 80. rokov 20. storočia intenzívne pokračoval v tvorbe a tvorí dodnes. Prekračuje obmedzenia geometrickej abstrakcie v osobitom kinetickom programe, vyjadreniu pohybu sa venuje nielen v priestorových projektoch, ale aj vo veľkých sériách koláží a serigrafií. Zdanie pohybu v uzavretom kruhu vytvára nielen kombináciou farebne kontrastných plôch a materiálov, ale ich dômyselným tvarovaním vyvoláva aj optický klam kmitavého pohybu. Slovenská národná galéria zhodnotila jeho tvorbu retrospektívnou výstavou (s katalógom, kurátorka: Eva Trojanová, 1995). V roku 2001 bolo v Bratislave založené súkromné Múzeum Milana Dobeša, vystavujúce jeho diela, ako aj diela autorov analogického, konštruktivistického zamerania. V súčasnosti sa nachádza v Ostrave, v multifunkčnej aule Gong v areáli Dolných Vítkovíc, kde jeho prevádzku podporuje Nadačný fond Milan Dobeš Museum založený roku 2017 Janom Světlíkom a Milanom Dobešom a Nadácia Svetlik Art Foundation.
Katarína Bajcurová