Peter Roller (1948) sa už viac ako dvadsať rokov venuje svojmu participatívnemu a altruistickému projektu Petrogramy. Na počiatku bol nájdený kamienok, ktorý umelec označil, pomaľoval znakmi a niekomu daroval. Okolo rokov 2010/2011 začal Roller maľované kamienky roznášať a umiestňovať po Bratislave a cez priateľov – „poslov“ sa dostali aj do sveta. Nájdené kamene, zväčša valúny a okruhliaky, pokrýva originálnym vzorom určeným pre SNG – zvláštnymi, tajomnými znakmi pripomínajúcimi čierno-bielu klaviatúru alebo noty. Niektoré z kameňov, značené červenou farbou, sú vzácnejšie a je ich menej. Pre SNG autor využil výhradne kamene z Dunaja, veď slovami geológa Václava Cílka je Dunaj najväčším umeleckým dielom Bratislavy.
Časť z týchto kameňov (kolekcia vystavená v interiéri) sa stane súčasťou zbierky galérie, istý počet je určený pre návštevníkov a návštevníčky. Autor ich bude počas trvania výstavy postupne umiestňovať v exteriéri galérie. Tí, ktorí svoj kamienok (šťastia) nájdu, si ho môžu odniesť so sebou domov. Petrogramy sú totiž kamene so sedimentovanou pamäťou a pre každého nálezcu sa môžu stať nielen zvláštnym umeleckým dielom, talizmanom s hádankou, ale aj spomienkou s odkazom na miesto, kde ho našiel. Súčasťou výstavy je aj kolekcia kresieb a veľkoformátových kovových sôch Petra Rollera inštalovaná pod Premostením a vizuálne príťažlivý katalóg.
Denisa Lehocká (1971) vyše roka pripravovala pre národnú galériu monumentálnu stenu v priestore Átria. Na pôdoryse 15 x 2,75 metra vznikla priestorová koláž, vizuálny text, výtvarná poézia, ale aj absolútna inštalácia. Ako vždy je to ponuka naladiť sa, nechať pôsobiť jednotlivosti v celku a nájsť hlas, ktorý sa prihovára iba vám. Nie je to však tak, že by Lehocká nehovorila, naopak veľmi presne sa snaží pomenovať svet okolo nej i nás. Využíva „obyčajné“ materiály a techniky – sadru, prírodniny, mince, odliatky, textilné objekty, vyšíva, tvaruje kombinuje spriada, počúva to vnútorné pnutie a ladí všetko dohromady tak, aby predmety našli svoje presné a správne miesto. Výsledná priestorová socha Bez názvu nie je autobiografickou spoveďou autorky, ale metaforou sveta a jeho aktuálneho prežívania.
Dielo bude originálnou súčasťou už existujúceho projektu Monumentálky. Dotvorenie architektúry výtvarnými dielami a jeho prirodzeným, aj keď adekvátne ambicióznym posunom.
