Tento prešovský fotograf je jednou z nosných osobností dejín fotografie 19. storočia na území bývalého Horného Uhorska (dnešného Slovenska). Pôvodne vyštudovaný lekárnik začal svoju kariéru ako portrétny fotograf v priebehu 60. rokov 19. storočia v Bardejovských Kúpeľoch a Prešove. Od začiatku 70. rokov sa z neho stal jeden z prvých a najvytrvalejších fotografov Tatier (Centrálnych Karpát), neskôr v spolupráci s novozaloženým Uhorským karpatským spolkom aj východných Karpát a Pienin.
V oblasti horskej fotografie a fotografie krajiny je jeho význam porovnateľný s tvorbou fotografov Awita Szuberta (Poľsko), Ferenca Veressa (Uhorsko), Bernharda Johannesa (Nemecko) či Jindřicha Eckerta (Česko). Mimo hôr bol Divaldov rozsah záujmov a tém tiež veľmi široký – venoval sa fotografovaniu šľachtických panstiev, kaštieľov a priemyselných prevádzok do rodinných archívov šľachty, ale tiež vytváral fotografie na prezentáciu na krajinských výstavách. Fotografoval aj kúpeľné mestá, jaskyne a rôzne prírodné pozoruhodnosti ako formu propagácie mesta či regiónu.
V roku 1878 založil v Prešove jednu z prvých svetlotlačiarní, v ktorej sa venoval produkcii umeleckých tlačí, neskôr si otvoril pobočku aj v Budapešti. V roku 1890 sa vzdal svojich podnikov v prospech prvých troch synov Károlya (Karola), Lajosa (Ľudovíta) a Adolfa, ktorí tiež zásadným spôsobom prispeli k zachovaniu obrazu krajiny Horného Uhorska okolo a po roku 1900.
Výstava a výstavný katalóg boli realizované v spolupráci s Krajským múzeom v Prešove.
