Dňa 8. januára 2026 vo veku 96 rokov zomrel Václav Cigler, medzinárodne rešpektovaný sklársky výtvarník, legenda československého skla a výrazná pedagogická osobnosť.
Je paradoxom, že ku sklu sa podľa jeho vlastných slov dostal čistou náhodou. Magické možnosti tohto materiálu mu maximálne učarovali a sklenenej matérii zasvätil celý svoj tvorivý život, fascinovala ho aj voda, svetlo a priestor: „Sklo je pre mňa predovšetkým materiál alebo výzva fantastického materiálu, ktorý otvára nekonečné možnosti spracovania. Prevažne som sa zaoberal sklom optickým, lebo som mal pocit, že tento materiál dáva možnosti razantnejšie než ktorýkoľvek iný materiál.“
Narodil sa 21. 4. 1929 vo Vsetíne. Študoval na Strednej odbornej škole sklárskej v Novom Bore, ďalej pokračoval v ateliéri Josefa Kaplického na UMPRUM (Vysoká škola uměleckoprůmyslová) v Prahe, ktorú absolvoval v roku 1957.
Pre slovenské umenie je kľúčovým až osudovým pedagogické pôsobenie Václav Ciglera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde založil a viedol novátorský ateliér skla v architektúre (1965 – 1979). Bol doslova liahňou významných osobností nášho výtvarného umenia nielen v oblasti sklárskeho výtvarníctva, ale aj alternatívneho a neoficiálneho umenia (Marián Mudroch, Vladimír Kordoš, Anna Daučíková, Zora Palová, Askold Žáčko, Jozef Vachálek, Ladislav Pagáč, Juraj Gavula, Ľudovít Hološka, Štěpán Pala a ďalších). Ciglerov ateliér na škole patril k tým, kde sa živo experimentovalo a veľa diskutovalo. Predovšetkým bol „školou myslenia“ a „laboratóriom“, systém výučby sa niesol v duchu tolerancie a akceptácie individuálnych predpokladov, ale aj preferencií toho-ktorého študenta. Václav Cigler vniesol medzi svojich študentov nielen záujem o vtedy nový umelecký materiál, ale aj o aktuálne tendencie umenia 60. a 70. rokov – abstraktné myslenie, kinetické a optické umenie, land-art, minimalizmus, geometrické a biomorfné formy. Jeho cieľom bolo rozvíjať u študentov multifunkčnosť, intermediálnosť, spoluprácu s architektúrou a priemyslom, a hlavne tímovú, kolektívnu prácu. Cigler počas normalizácie musel vzhľadom na svoj slobodný prístup k umeniu a vzdelávaniu v roku 1979 školu a svojich študentov opustiť.
Václav Cigler v čase svojho pôsobenia na Slovensku vytvoril viaceré originálne riešené a technicky náročné monumentálne realizácie pre architektúru, špeciálne sa zameral na tvorbu osvetľovacích systémov, napríklad v starej budove Slovenského národného divadla v Bratislave (1967 – 1972), na Úrade vlády (1979), Bratislavskom hrade (1973 – 1979, deinštalované), v Slovenskej národnej knižnici v Martine (1975) a Dome kultúry v Banskej Bystrici (1981). Z Ciglerových posledných realizácií spomeňme svetelnú sakrálnu inštaláciu v barokovom piaristickom Kostole Nájdenia sv. Kríža v Litomyšli, ktorá vznikla v roku 2015 v spolupráci s architektom Michalom Motyčkom.
Vladimíra Büngerová
Diela Václava Ciglera v zbierkach slovenských a českých galérií: https://www.webumenia.sk/autor/1558
