Juraj Králik pre HN vysvetľuje hospodárenie, aktuálne kauzy, vzťah k umelcom, ktorí sa združili do Slobodnej národnej galérie, ale aj minulé odchody zamestnancov.
Juraj Králik sa po sérii turbulentných udalostí stal novým generálnym riaditeľom Slovenskej národnej galérie. Do funkcie nastúpil po dvoch kolách výberového konania, ktoré sprevádzali otázky o transparentnosti a konflikte záujmov. Už v prvých týždňoch oznámil zásadné zmeny, vrátane príchodu nového umeleckého riaditeľa Martina Dostála, a zdôraznil, že chce galériu stabilizovať a posilniť jej postavenie doma aj v zahraničí. Súčasne však čelí aj kritike — či už z umeleckej obce, alebo zo strany pražskej galérie, ktorá spochybňuje plánovanú výstavu Brucea Webera.
_________________________________________________________________________________________________________
Galéria a odborná verejnosť majú aktuálne viacero nezhôd. Prvým je odinštalovanie expozície Denisy Lehockej, ktorá mala byť stálou súčasťou steny v novozrekonštruovanej budove. Toto sa navyše udialo v čase, keď ste sa v SNG nenachádzali. Prečo sa to stalo, keď zmluva hovorí, že dielo má byť „trvalo inštalované, pokiaľ nie je dohodnuté inak“?
To dielo natrvalo ostáva v galérii, je stále jedným zo 100-tisíc depozitných zbierkových predmetov, ktoré máme. Je naším právom aj povinnosťou obmieňať vystavované diela. Podľa zmluvy, ktorú Denisa Lehocká s galériou podpísala, sme ho odinštalovali odborne. Bola pri tom a dielo odstránili ľudia, ktorí ho pomáhali inštalovať.
Áno, to napokon aj priznala. Nemení to však nič na fakte, že jej výtvor už nie je súčasťou steny, kam pôvodne patrilo.
Jej dielo muselo ustúpiť iným, ktoré sme potrebovali zavesiť na stenu v rámci novej výstavy Bang! Bang?! Teraz sa tam objavia reliéfy Jozefa Jankoviča, ktoré návštevníci mohli vidieť v SNG naposledy pred desiatimi rokmi.
Keď som si pozeral projekty národnej galérie, dielo Denisy Lehockej sa tu nikdy ako súčasť architektúry nenachádzalo, bolo tam pridané až neskôr. Nič sa mu nestane, je odložené v depozitári, a keď príde jedného dňa čas a na tomto mieste nebude žiadna iná výstava, môže sa pokojne vrátiť naspäť.
Takže po skončení aktuálnej expozície budú môcť návštevníci opäť túto inštaláciu vidieť?
Po tom, ako sa Denisa Lehocká zachovala, keď do budovy privolala bezdôvodne políciu, je to málo pravdepodobné. Pokiaľ budem vo vedení ja a kurátor Martin Dostál, asi nie.
A čo odstránenie keramickej plastiky sochára Jozefa Sušienku z Námestia Karola Vaculíka?
Jeho výtvor nepatril Slovenskej národnej galérii, ale bol zapožičaný z mesta Hlohovec pri príležitosti jeho minuloročnej výstavy. Hoci tá sa už dávno skončila, dielo zatiaľ ostalo na mieste. Mesto Hlohovec nemalo problém predĺžiť s nami zmluvu, no podľa tej pôvodnej sa končil jeho výstavný čas na konci roka 2024. Potom mala byť plastika demontovaná.
Medzitým sa v inštitúcii udiali viaceré personálne zmeny, s dielom sa nehýbalo. Ja som tu vtedy ešte nebol.
A potom sa objavila skupina, ktorá si ilegálne privlastnila názov SNG. Neviem, kto sú tí ľudia, pretože doteraz sa nepredstavili.
Myslíte umelcov, ktorí sa združili do Slobodnej národnej galérie?
Oni sa síce volajú Slovenská slobodná národná galéria, ale jediná národná galéria je Slovenská národná galéria. Slobodnú národnú galériu nevidím v žiadnom doposiaľ uzákonenom právnom systéme ani v žiadnom výpise z obchodného registra.
Oni sú dôvodom, prečo ste odstránili Sušienkovu plastiku?
Táto skupina začala za sochu Jozefa Sušienku lepiť rôzne plagáty. Rozhodli sme sa, že ju odstránime.
Na protest?
Tie plagáty vizuálne tejto plastike prekážali. Na druhej strane, dielo bolo vyrobené z keramiky, čo je veľmi citlivý materiál. Začiatkom septembra sa má navyše začať rekonštrukcia garáží na Námestí Karola Vaculíka, takže by tam počas stavebných prác dielo ostať nemohlo. Nie je za tým žiadna kauza. Dielo sme vrátili pôvodnému majiteľovi – mestu Hlohovec.
V dosť krátkom čase, bez dostatočného časového predstihu, sa zrušila aj trvalá expozícia kurátorky Lucie Gregorovej Stach pod názvom Model: Múzeum súčasného umenia.
Nie, nezrušilo sa to zo dňa na deň. Výstava sa zrušila na základe toho, že sme spolu s našimi kurátormi po viacerých debatách takto rozhodli.
Prečo?
Išlo o expozíciu, ktorej kurátorkou bola dnes už bývalá zamestnankyňa a tu už nepracuje. Je to zároveň jedna zo zamestnankýň, ktorá sa s galériou súdi o podľa nej neoprávnenom prepustení z pracovného pomeru. Rozhodli sme sa takto. To všetko sa však udialo ešte skôr, než som sem ako riaditeľ nastúpil.
Ste v kontakte?
Nie, nekomunikuje ani so mnou, ani s inštitúciou.
Vyvíjali ste vy osobne nejakú aktivitu smerom k nej?
Nie. Mali sme stretnutie s našimi kurátormi, kde sme sa s umeleckým riaditeľom snažili zistiť, či bude niekto zo súčasných pracovníkov ochotný v rámci tejto výstavy vymieňať exponáty. Podľa predpisov a zákonov sa totiž papierové exponáty a fotografie musia v zbierkach pravidelne obmieňať.
Dozvedeli sme sa tiež, že niektoré inštalované fotografie ani nie sú originál a ide o kópie, čo je dosť zvláštne. Národná galéria nemá čo vystavovať kópie.
A teda ste nenašli nikoho, kto by sa o jej výstavu postaral?
Expozícia obsahovala kresby, grafiky, tlače, veľa papierových vecí, ktoré bolo treba obmieňať. Nikto zo súčasných kurátorov do toho nechcel zasiahnuť. Maximálna dĺžka vystavovania papierových exponátov je tri až šesť mesiacov. Nachádzalo sa tu napríklad dielo Adriany Šimotovej, ktoré bolo vystavené jeden a pol roka. To by sa nemalo diať.
Preto sme po mojom príchode expozíciu zrušili. No bol aj iný dôvod. Na jej miesto príde nová výstava.
Aj napriek tomu, že malo ísť o stálu expozíciu?
Tá výstava nebola na večné veky. Ani jedna z expozícií, ktoré sú v národnej galérii, nie sú navždy. Priestor je variabilný a my ho budeme obmieňať podľa potreby, ktorá bude prichádzať s novými výstavami.
A ako treba potom chápať pojem stála expozícia?
Stála expozícia znamená, že galéria alebo múzeum má určitú časť zbierok vystavenú dlhodobo a pravidelne, ale nemusí to byť navždy. Inštitúcia a jej kurátori ju môžu po rokoch obmeniť, premiestniť a upraviť. My sme veľkú časť exponátov z výstavy Lucie Gregorovej Stach presunuli do výstavy Bang! Bang!?, ktorú čoskoro otvoríme. Pôjde rovnako o expozíciu súčasného umenia.
Čiže nezrušili ste ju preto, lebo sa nepáčila ministerke kultúry a premiérovi?
Toto sú absolútne nezmysly. Ja som sa s premiérom v živote nestretol. S ministerkou som sa stretol prvýkrát až po nástupe do funkcie. Takže to, čo im prekážalo na predošlej výstave, sa ma netýkalo. Do SNG som nastúpil ako generálny riaditeľ v polovici apríla a musím sa starať o to, aby výstavy boli v zmysle zákona.
Tie predošlé neboli?
To netvrdím. No o tom, aké tie výstavy sú, budeme rozhodovať my.
Aký je váš vzťah s rezortom kultúry?
Som generálny riaditeľ a zriaďovateľom inštitúcie je ministerstvo kultúry. Snažím sa mať s nimi absolútne korektný vzťah. Chcem zdôrazniť, že po nástupe do funkcie som ministerstvo kultúry istým spôsobom požiadal a dohodli sme sa, že pokiaľ neurobím nejakú fatálnu chybu, nebude mi rezort ani do koncepcie, ani do spôsobu riadenia zasahovať.
A zatiaľ to platí?
Áno. Umelecký program a, samozrejme, aj ekonomické veci sa snažíme riadiť úplne nezávisle. Samozrejme, sme príspevková organizácia rezortu kultúry. 90 percent dotácií máme od nich a naše príjmy sa riadia tým, čo ministerstvo financií a vláda na našu činnosť schvália.
Za Slobodnú národnú galériu, a teda proti fungovaniu vašej inštitúcie sa postavilo viacero umelcov. Na takomto bojisku sa nedá fungovať donekonečna. Ich diela sú v zbierkach SNG, môžu sa kedykoľvek vymedziť proti vystavovaniu svojej tvorby. Snažíte sa o zmier?
Slobodná národná galéria vznikla ešte pred mojím nástupom do SNG. Je to skupina ľudí, ktorá ma osobne uráža. Viem, že ich protest bol spájaný s tým, že som prišiel kvázi ako nominant ministerstva kultúry. Predstavte si však situáciu, že by konkurz vyhrala pani Vidovencová, taktiež by bola nominantkou ministerstva kultúry, pretože by ju musela vymenovať ministerka kultúry.
Vrátil by som sa trošku do histórie a povedal by som to takto. Alexandru Kusú vymenoval do pozície generálnej riaditeľky a ideológ strany Smer Marek Maďarič. Bola teda nominantkou Smeru?
Ja som prišiel do konkurzu ako nezávislý. Neprišiel som tam ani v prvý deň, keď nastúpila súčasná vláda. Ja s touto vládou ani jej garnitúrou nemám nič spoločné.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať na post riaditeľa SNG?
Videl som, že galéria padá, a vedel som, že tí ľudia, ktorí nastúpili po pôvodnom vedení, neboli úplne kompetentní. Nechcem nikoho dotknúť, ale ani jeden z nich nemal umelecké či kunsthistorické vzdelanie. Tí ľudia sem prišli ako ekonómovia alebo manažéri, ktorí s inštitúciou neboli celkom spätí.
Vy tiež nemáte skúsenosť s vedením takej veľkej inštitúcie.
Pre túto inštitúciu robím už 35 rokov. V roku 1992 som k výstave Expo Sevilla pripravoval prvý katalóg, na ktorom som spolupracoval s Paľom Melušom a Vladom Rostokom.
Medzičasom sme k jednotlivým výstavám pre SNG urobili naozaj množstvo katalógov a brožúr. V 90. rokoch tu pracovala aj moja mama, môj otec má v zbierkach zastúpených množstvo diel, čiže má ku galérii špeciálny vzťah.
Či sa to niekomu páči alebo nie, nešiel som do tejto funkcie s cieľom vyhadzovať ľudí a ani sa s nikým priečiť. Skôr som mal pocit, že keď príde niekto z prostredia, ktorému rozumie a do ktorého patrí, prijatie bude ústretovejšie.
Riaditeľ však musí byť aj manažér. Riadiť a mať k inštitúcii blízky vzťah ako umelec je rozdiel.
Nikto, kto galériu začne viesť, ju nikdy predtým neviedol. S vedením takej veľkej inštitúcie, samozrejme, skúsenosť nemám, ale riadil som dlhé roky svoju firmu, takže manažérske skúsenosti mám. Nájsť človeka, ktorý riadil podobne veľkú kultúrnu inštitúciu, je špičkovým manažérom, má umelecké či umelecko-teoretické vzdelanie a zároveň je ochotný ísť viesť SNG, by bolo asi takmer nemožné. Mal som pocit, že som si mohol trúfnuť do tej funkcie nastúpiť.
Splnila realita očakávania po konkurze?
Vízia je jedna vec, realita je druhá. Ja osobne si myslím, že koncept, ktorý sme s Martinom Dostálom pripravili, pomaličky napĺňame. No asi sme aj trochu počítali.
V akom zmysle? Aký je ten koncept?
Ja som skôr konzervatívny človek, čiže moja predstava je konzervatívnejšia, Martin Dostál je človek viacej liberálny. V istých veciach je to vidno. Napríklad aj v tom, ako inštaluje výstavy, proste ten človek má odinštalovaných stovky výstav, čiže on to cíti trochu inak ako ja, ale nechávam mu voľnú ruku a dôverujem mu. Naša dohoda bola, že sa budeme navzájom rešpektovať.
Ja by som bol rád, keby sa z depozitárov vytiahli aj veci, ktoré sa kedysi z nejakých dôvodov nevystavili. Každý riaditeľ má právo na svoju koncepciu, čiže ja by som chcel ľuďom viacej ukázať napríklad barokové umenie, nemáme tu 19. storočie.
A máme na to priestor?
Budem sa snažiť, aby sa čo najskôr sprístupnil Esterháziho palác. Ten by sme naozaj chceli premeniť na palác starého umenia.
Priestor, ktorý je aktuálne k dispozícii a ministerka kultúry ho pridelila pod SNG, je Kunsthalle. Aký bude jej ďalší osud?
S Martinom Dostálom nájdeme vhodného človeka, ktorý by Kunsthalle viedol.
V akom časovom horizonte?
Ako hovorím, je to otázka peňazí a je to náročný projekt.
Kunsthalle je zatvorená, negeneruje žiaden príjem.
Nejaké krátkodobé výstavy robíme. Špeciálne ak nás požiadajú veľvyslanectvá. Navyše, Kunsthalle nikdy v minulosti žiaden príjem negenerovala.
Ako sa má SNG z finančnej stránky? Začiatkom roka odišiel veľký generálny partner Tatra banka.
Tatra banka bola bohatý sponzor. Keď si zoberiete, že galéria v minulom roku hospodárila s rozpočtom 16,4 milióna eur, finančný dar od banky, skutočne bez toho, aby som toto partnerstvo podceňoval či dehonestoval, bol marginálny. Je, samozrejme, príjemné, keď vám niekto dá peniaze napríklad na to, aby ste mohli urobiť nejaké nové akvizície. Tatra banka, Finančné domy na Slovensku sú momentálne pod tlakom konsolidačných opatrení ministerstva financií. Banky teraz nie sú ochotné sponzorovať aktivity spájané so štátom. Mali sme už s niektorými rokovania, no zatiaľ sme nenašli takých, ktorí sú ochotní investovať radšej do kultúry než do športových podujatí. S menšími sme však už pred podpisom zmlúv. Konkrétne zatiaľ hovoriť nebudem.
V 2023 bola výška rozpočtu vyše 10 miliónov eur, tržby dosahovali takmer 1,2 milióna. To bolo v čase, keď sa otvorila zrekonštruovaná budova. Oproti predošlým rokom sa vtedy rozpočet zdvojnásobil, rovnako ako príjmy. Minulý rok ste hospodárili so 16,4 milióna. Koľko ste dostali na rok 2025?
Tento rok máme 10,5 milióna, čiže pokles o 36 percent. A na budúci rok máme prisľúbené osempercentné zvýšenie.
Galéria je však viditeľne prázdnejšia. Príjmy prichádzajú aj zo vstupného. Čím si to vysvetľujete?
Samozrejme, že je prázdnejšia, pretože sa tvrdilo, že tu nič nie je. Ľudia, ktorí prídu do galérie, sú prekvapení, že všetky výstavné miestnosti sú plné.
Čo sa týka návštevnosti, pod nás patria aj ďalšie štyri vysunuté pracoviská - Schaubmarov mlyn, Zvolenský zámok, kaštieľ v Strážkach a dlhodobo zatvorená Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku. Na Zvolenskom zámku prebieha archeologický prieskum, preto sú výstavné priestory sprístupnené verejnosti obmedzene. Pokles návštevnosti je spôsobený aj týmto.
Rozumiem. Skôr však hovorím o prázdnych chodbách v hlavnej budove SNG.
Návštevnosť hlavnej budovy sa znížila v rámci toho, že po jej znovuotvorení v decembri 2022 boli ľudia zvedaví a chceli sa prísť do budovy pozrieť. Vtedy tu ešte neboli žiadne výstavy a práve vtedy bola rekordná návštevnosť. Už v roku 2024 bola v medziročnom porovnaní návštevnosť nižšia. Teraz je našou úlohou, a teda aj prioritou, aby sme tých ľudí zase do galérie pritiahli, a to je to, o čo sa budeme snažiť napriek tomu okresanému rozpočtu urobiť tým, že budeme robiť výstavy zaujímavé.
Ako ste na tom z personálneho zázemia? Niekoľko desiatok zamestnancov odišlo začiatkom roka, ďalší po vašom príchode. Aké sú teraz stavy? Robíte pohovory na konkrétne pozície?
Nikto nechýba. Musím úprimne povedať – bola tu obrovská prezamestnanosť. V jednom momente pracovalo v rámci SNG takmer 300 ľudí. Polovicu financií, ktoré boli určené na chod galérie, zhltli mzdy pre zamestnancov. A aby som uviedol informáciu na pravú mieru: po mojom odchode odišlo len pár ľudí v rámci prirodzenej fluktuácie, a zopár nových zasa pribudlo.
Čo ak nastane ďalšia vlna odchodov?
Nič sa nedeje. Ešte stále si myslím, že je tu viac ľudí, ako reálne potrebujeme. Sme pripravení aj na to, že niektorí ešte odídu.
Je takáto prezamestnanosť len na Slovensku?
Pre porovnanie sa môžeme pozrieť na Národnú galériu v Prahe. Rozdiely sú veľmi výrazné. V rovnakom období, keď sme my mali v priemere 172 zamestnancov, mala Praha až 217 ľudí. Napriek tomu boli ich mzdové náklady nižšie – 4,6 milióna eur oproti našim 5,4 milióna. To je veľký nepomer, a to ešte treba zohľadniť, že pražská galéria spravuje viac pracovísk než tá slovenská. Na konci roka 2024 sme dokonca evidovali 261 stálych zamestnancov a k nim treba pripočítať aj desiatky dohodárov, ktorí pracujú sezónne.
Spomínali ste, že aktuálne v Slovenskej národnej galérii prebieha ďalší hĺbkový audit z NKÚ. Vieme už, ako sú zistenia?
Sú tu už dva alebo tri mesiace. Správa ešte nie je vyhodnotená a k šetreniu sa zatiaľ vyjadrovať nemôžem.
Kedy vyjde oficiálna správa?
Predpokladám, že v novembri by sme ju mohli zverejniť. Hĺbkovo sa však zamerali na niektoré veci, o ktorých som netušil. Ja sa budem v tejto funkcii snažiť, aby sa po mne niečo také nenašlo.
Kto je Juraj Králik?
Vyštudovaný fotograf, ktorý študoval v Bratislave a neskôr v Prahe. V roku 1990 spoluzakladal agentúru Oko a o tri roky neskôr grafické štúdio Rabbit & Solution. Na umeleckú scénu vstúpil dielami z vojenských odznakov a od roku 2000 spolupracoval s tenistkou Martinou Navrátilovou na projekte Art Grand Slam. V roku 2010 predstavil cyklus Many & Love, kde na veľkorozmerných obrazoch využil už neplatné halierové mince, ktoré mu daroval guvernér Národnej banky Slovenska. Na minciach zobrazil napríklad Baracka Obamu či Usámu bin Ládina. Vytvoril aj trojrozmerný obraz z 9 840 mincí, ktorý daroval prezidentovi Petrovi Pellegrinimu a ktorý následne odovzdal pápežovi Františkovi – z jednej strany zobrazuje pápeža a z druhej Sedembolestnú Pannu Máriu. Je otcom moderátora Krištofa Králika a 15. apríla 2025 bol vymenovaný za riaditeľa Slovenskej národnej galérie.
#slovenská národná galéria #juraj králik #hospodárenie
