V dejinách slovenského umenia stelesňuje jedinečnú maliarsku osobnosť s originálnou poetikou a nezameniteľným výtvarným temperamentom. Jeho tvorbu charakterizuje uvoľnený maliarsky rukopis, kombinácia rôznorodých techník, intermediálnosť, hravosť prelínania snov a skutočností, obrazov malého ľudského príbehu verzus veľkého behu dejín. Nedávno ho vynikajúco vystihla teoretička umenia Lucia G. Stach: „Popovič sa považuje za neúnavného hľadača zázrakov v ľudskom živote, mystifikátora, maliara a «obchodníka s dažďom». Vzácna osobnosť – mystická, hravá a hlboko ľudská.“
Vladimír Popovič od nástupu na scénu v šesťdesiatych rokoch prirodzene prepájal výtvarno s inými umeleckými sférami ako je film, divadlo a poézia. Paralelne s výtvarnou tvorbou sa venoval scénickým návrhom, literárnej tvorbe, knižnej ilustrácii a spolupracoval s filmom (spolupráca s režisérom Elom Havettom, 1969 Strieborná siréna v Sorrente za výtvarné spracovanie filmu Slávnosť v botanickej záhrade) a patril k priateľom a spolupracovníkom básnikov skupiny Osamelí bežci. V druhej polovici šesťdesiatych rokov sa venoval akčnému umeniu (ateliérové akcie, happening) a popri maľbách-objektoch tvoril papierové asambláže a krkváže, vizuálne denníky a obrazy-pojmy. Neskôr skúmal maľbu a kresbu v tematických cykloch. Za všetky spomeňme jeho znovu aktuálne „šeďáky“ ako metafory „neživota“ a „neslobody“ počas normalizácie, keď priemer valcoval a šedosť nad všetkým dočasne víťazila.
Vladimír Popovič sa narodil 27. novembra 1939 vo Vysokej nad Uhom. V rokoch 1955 – 1959 absolvoval Školu umeleckého priemyslu v Bratislave, 1959 – 1965 na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. D. Milly, prof. P. Matejka), 1960 – 1962 Akadémiu výtvarných umení v Prahe (prof. V. Tittelbach). V roku 2002 mal samostatnú výstavu v Slovenskej národnej galérii v kurátorskej koncepcii Zory Rusinovej. Od roku 1990 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde viedol ateliér multimédií a výraznou mierou ovplyvnil porevolučnú výtvarnú generáciu, ktorá už nemusela čeliť obmedzeniam ideologických postulátov socializmu, priečiacich sa ľudskej prirodzenosti i morálke.
Rodine a blízkym Vladimíra Popoviča vyjadrujeme úprimnú sústrasť.
