Ján Krížik pôvodne vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1969 pracoval ako grafik a fotograf pre časopisy Móda a Dievča. V 70. rokoch 20. storočia pôsobila jeho módna fotografia skôr civilistne, modelky snímal v reálnom exteriérovom prostredí štýlom blízkym dokumentárnej alebo reportážnej fotografii. Neskôr v 80. rokoch pracoval s modelkami viac v ateliéri, s využívaním rôznych efektov nasvietenia, zrkadlenia či rôznych priehľadov do priestoru.
V roku 1978 začal pôsobiť ako pedagóg na oddelení fotografie Strednej umeleckopriemyselnej školy v Bratislave. Škola pokračovala v línii pôvodnej medzivojnovej Školy umeleckých remesiel a už od 60. rokov sa jej pedagógovia snažili prinášať nové moderné trendy do výučby. Spolu s ďalšími pedagógmi ako Milota Havránková, Fero Tomík, Ján Strieš alebo Valéria Zacharová rozširoval Ján Krížik profil školy o nové okruhy tvorby a moderné prístupy v oblasti fotografického dizajnu, plagátovej či knižnej tvorby.
S vlastnou tvorbou začal Ján Krížik už v roku 1968. Autorovými témami bolo ľudské telo, spočiatku najmä ženské – jeho pohyb alebo naopak nehybnosť, gesto a výraz až na hranicu provokujúceho napätia. Neskôr, od konca 70. rokov sa – spolu s Vasilom Stankom – stal jedným z mála slovenských fotografov, ktorí obrátili pozornosť aj na tému mužského aktu, pri ktorom zdôrazňoval jeho estetiku, telesnosť a zmyselnosť. V tom období začal využívať aj efekty luminografie, čoho zaujímavým príkladom sa, v spojení práve s mužským aktom, stal cyklus Pre Michelangela z roku 1980.
Tento cyklus bol na počiatku Krížikových interpretácií slávnych výtvarných diel minulosti – Autoportrét podľa Laokoona (1981) alebo Pozdrav Gabrielle d´Estrées a sestre (1982). V ďalšom okruhu diel Anonymky (1894 – 1988) rozvinul tému identity resp. anonymity, keď vo fotografiách nahých ženských modeliek „vypálil“ v tmavej komore ich tváre až na biele plochy; prípadne v ďalšom cykle Minotaurus lyricus (1986) priamo pracoval so zvieracou maskou, ktorá prekrývala tvár dominantnej mužskej figúry.
Začiatkom 90. rokov sa Ján Krížik už ako pedagóg vrátil na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde spočiatku prednášal fotografiu, neskôr od roku 1994 sa stal vedúcim Katedry vizuálnych médií. Po celý čas aktívne vystavoval doma i v zahraničí – napríklad už v roku 1979 v Dallase (USA), ďalej v Londýne (1985), Budapešti (1987), Štokholme (1991), parížskom Saint-Denis (1993) alebo v Bergene (Nórsko, 1997). Minulý rok získal za svoju celoživotnú tvorbu a pôsobenie ocenenie Osobnosť slovenskej fotografie. Rodine a blízkym Jána Krížika vyjadrujeme úprimnú sústrasť.
Lucia Almášiová, kurátorka Zbierky fotomédií SNG
Ján Krížik: Módna fotografia pre časopis Dievča ´78. 1978. Čiernobiela fotografia. SNG
Z udelenia ocenenia Osobnosť slovenskej fotografie 2024 v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratislave.
