Dnes ráno 17. 10. 2025 zomrel významný predstaviteľ umeleckého smeru dynamického konštruktivizmu, Milan Dobeš. Narodil sa v hanáckej metropole na rieke Bečve v Přerove 29. júla 1929. Bol absolventom Obchodnej akadémie v Českom Těšíne, kde jeho otec vlastnil textilnú fabriku, ktorej vedenie mal prevziať. Tá však bola po roku 1948 komunistickým režimom znárodnená, a tak si svoje uplatnenie začal hľadať v umeleckých sférach.
Najskôr pôsobil ako tanečník stepu v orchestri Gustáva Broma, neskôr dostal príležitosť ilustrovať časopis Stavbár, keďže vedel dobre kresliť. Táto skúsenosť ho motivovala k tomu, aby sa spolu s kamarátom Jaroslavom Knilom prihlásil na Vysokú školu výtvarných umení, na ktorú ho v roku 1951 prijali. A to aj napriek nepriaznivým kádrovým posudkom viažucim sa ku kapitalistickému pôvodu jeho rodičov, na čo však rektor VŠVU Ján Mudroch nereflektoval. V 3. ročníku štúdia si pribral predmet krajinomaľby v ateliéri prof. Bedricha Hoffstädtera a prof. Dezidera Millyho. Vďaka svojej usilovnosti prekonal všetky nástrahy kádrového lustrovania, stal sa viackrát študentom roka, čo mu umožnilo úspešne absolvovať VŠVU a začať profesionálnu umeleckú kariéru vo svojom vlastnom, umeleckom ateliéri na Kapitulskej ulici v Bratislave.
Už v roku 1958 mal ako prvý absolvent VŠVU samostatnú autorskú výstavu v Galérii Cypriána Majerníka, v tzv. Galérii Mladých, kde prezentoval svoje maliarske variácie starej Bratislavy, ktoré dali vďaka svojmu modrému koloritu názov tejto perióde jeho tvorby ako „modré obdobie“. Roku 1958 mal možnosť zúčastniť sa na výstave EXPO Brusel 58, kde ho zaujali realizácie zahraničných umelcov na pomedzí architektúry, sochárstva, maliarstva a úžitkového umenia. To bolo hlavným dôvodom, prečo začal experimentovať s geometrickou štruktúrou diela a jej pohybovou stránkou, ktorá sa okolo roku 1960 vykryštalizovala do špecifického výtvarného štýlu kinetického druhu konštruktivizmu, ktoré nezostalo nepovšimnuté počas liberálneho obdobia 60. rokov 20. storočia umeleckými teoretikmi z vtedajšieho „Západu“.
Veľký medzinárodný ohlas mala najmä jeho pražská výstava v Galérii česko-slovenského priateľstva na Václavskom námestí roku 1966 a jeho etablovanie sa na medzinárodnej umeleckej scéne umožnila aj jeho účasť na Bienále umenia v San Maine roku 1967 a jeho pozvanie na výstavu moderného umenia Documenta v Kaseli roku 1968. Nasledovali prestížne výstavy ARS 69 v Helsinkách, Bienále konštruktívneho umenia v Norimbergu, Májový salón v Paríži, Bienále umenia v Sao Paulo a Prvé bienále vo voľnej prírode v lesoparku v Uruguaji.
Prelomovým bolo jeho monumentálne kinetické dielo vytvorené pre EXPO 1970 v Osake, ktoré oslovilo amerického skladateľa R. A. Boudreaua. S jeho hudobným zoskupením „American Wind Symphony Orchestra“ realizoval M. Dobeš koncertné turné ako autor kinetickej scénografie roku 1971.
V rámci politických normalizačných procesov bolo jeho umenie po roku 1972 označené ako „buržoázne,“ čo bolo dôvodom jeho vylúčenia zo Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Neodradilo ho to však od ďalšej práce, ktorá bola ohodnotená účasťou na benátskom Bienále disidentov roku 1977.
Po novembri 1989 prišla umelcova rehabilitácia až v roku 1995, keď bola otvorená jeho autorská výstava v Slovenskej národnej galérii. Roku 2001 Nadácia Milana Dobeša založila jeho múzeum na Zámočníckej ulici v Bratislave, ktoré tu pôsobilo do roku 2017, keď sa presťahovalo do multifunkčného umeleckého centra v bývalých Železiarňach Ostrava-Vítkovice.
Milan Dobeš je laureátom Ceny Ministra kultúry SR v roku 2012. Jeho umelecký manifest Dynamického konštruktivizmu sa zapísal veľkými písmenami do dejín svetového moderného umenia.
Rest in Peace, Milan Dobeš!
Kolektív pracovníkov Slovenskej národnej Galérie
